Disent
v Bratislave

Hlavné mesto proti hlavnému prúdu

Kľúčové historické udalosti a osobnosti bojujúce za spravodlivosť a slobodu. Naše dnešné hlavné mesto bolo za socializmu svedkom tvrdých perzekúcií i prelomových zmien. Tanky v auguste ’68, normalizačné tendencie aj pamätná Sviečková manifestácia dávali priestor na rozkvet tým, ktorí sa snažili bojovať proti železným okovám totality.

Bratislavský disent nemal iba jednu tvár. Tvorili ho katolíci, umelci, intelektuáli aj ekológovia či študenti.

Jednou z najsilnejších protirežimných skupín v Bratislave bola tzv. Bratislavská päťka, ktorá predstavovala zmes rôznorodých odporcov režimu vrátane zástupcov katolíckej odnože. Zoskupenie tvorili Miroslav Kusý, Ján Čarnogurský, Hana Ponická, Anton Selecký a Vladimír Maňák. V auguste 1989 sa dostali do väzby pre plány uctiť si obete sovietskej okupácie z roku 1968.

Ďalšími predstaviteľmi bratislavského disidentského krídla boli publicista Milan Šimečka, spisovateľ Dominik Tatarka, politik a sociológ Fedor Gál či zakladateľ Ústavu pamäti národa Ján Langoš.

Osobitné postavenie zastávala skupina environmentálnych aktivistov na čele s ekológom Mikulášom Hubom. V roku 1987 vydali 64-stranovú brožúru Bratislava/Nahlas. O jej vznik sa popri Hubovi zaslúžili aj Ján Budaj či Juraj Flamík. Dokument kritizoval stav ovzdušia, pôd aj vodstva v hlavnom meste. Autori v ňom zároveň predkladali svoje požiadavky a návrhy riešení, ktoré by pomohli chrániť životné prostredie.

Čo sa týka katolíckej cirkvi, silné spoločenstvo si tu okolo seba vytvárali najmä kňazi Vladimír Jukl a Silvester Krčméry. Ich ťaženie vyvrcholilo vybudovaním takzvanej tajnej cirkvi, ktorá sa vzoprela vôli komunistického režimu. Obaja duchovní boli za túto iniciatívu prenasledovaní a väznení.

Bratislava ako taká sa za totality stala aj i jedným z centier vydávania samizdatov - či už náboženských alebo svetských. V rokoch 1988 a 1989 vydávali Ján Čarnogurský a Ján Langoš Bratislavské listy, Ján Čarnogurský spolupracoval aj na titule Náboženstvo a súčasnosť. Distribuovali sa tu aj ďalšie tituly - Rodinné spoločenstvo či Hlas Slovenska.

Uvoľňovanie režimu bolo koncom 80. rokov cítiť nielen v Československu. Túžba po slobode silnela. V Bratislave vyvrcholila 25. marca 1988 takzvanou Sviečkovou manifestáciou. Tisíce ľudí na pokojnom zhromaždení žiadali náboženskú a občiansku slobodu. Režim sa aj v tomto prípade rozhodol zakročiť - na vlastnej koži to pocítilo vyše 140 ľudí, ktorých zatkli alebo inak perzekvovali.

Po vyše roku a pol sa v Bratislave opäť rozburácali davy. Dokonca ešte skôr, ako v susednej Prahe. Dňa 16. novembra sa totiž na pochod vydali študenti stredných a vysokých škôl. Približne 200 až 300 osôb prešlo cez Staré Mesto až k vtedajšej budove ministerstva školstva. Ani túto udalosť neobišiel zásah štátnych orgánov.

Ďalšie udalosti na seba nenechali dlho čakať. Boli najmä reakciou na násilný zásah bezpečnostných zložiek voči demonštrantom, ktorí sa 17. novembra 1989 zhromaždili v centre Prahy. Už pár dní po tomto incidente vzniká v Bratislave Verejnosť proti násiliu, ktorého zrod neodmysliteľne patrí k bratislavskej Umelke. V meste sa zároveň konala séria protestných zhromaždení, ktoré už jasne napovedali, že na dvere klope demokracia.