Košický underground
v časoch
totality

V metropole východu sa vplyvom tvrdej normalizácie i českej umeleckej scény sformovala skupina mladých ľudí, ktorá sa svojou tvorbou a životnými postojmi jednoznačne prihlásila k hnutiu underground.

Vplyv českého undergroundu v období socializmu sa azda najvýraznejšie v slovenskom prostredí podpísal na formovaní košickej skupiny mladých umelcov, intelektuálov a nadšencov. Toto prostredie dalo koncom 70. rokov priestor vzniku zoskupenia, ktoré sa svojou tvorbou, smerovaním a schopnosťou dištancovať sa od hlavného prúdu jasne zaradilo k osobnostiam undergroundovej scény.

Ústrednou postavou zoskupenia, ktoré si spočiatku hovorilo Lesní speváci a neskôr The Nace, bol Marcel Strýko - filozof a umelec, ktorý sa po roku 1989 angažoval aj politicky. V novom parlamente zaujal miesto poslanca.

Okolo Strýka sa zhromažďovali mladí ľudia bažiaci po odklone od uniformného hlavného prúdu. Členmi zoskupenia Nace boli napríklad jeden z najlepších básnikov súčasnosti Erik Groch, sochár, sound artist a spoluzakladateľ Fakulty umení v Košiciach Zbyněk Prokop, Zuzana Kuzmová, Jozef Fecurka, Jozef Furman, Ondrej Jurín, Ivan Jurčišin či Milan Maďar.

Útek z mesta

K zrodu nevraživosti voči komunistickému režimu prispel v živote Marcela Strýka rok 1968 a invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. V Košiciach prebehol príchod Sovietov obzvlášť tragicky - v prvých dňoch okupácie zahynulo sedem ľudí a desiatky z nich sa zranili.

Počas dospievania si Strýko začal uvedomovať, že sa nestotožňuje so zaužívanými stereotypmi jednotvárnej spoločnosti. Postupne sa okolo neho začali zhromažďovať rovesníci, ktorí vyznávali podobné idey. S túžbou po zmene a vymanení sa z oficiálnych kruhov sa začali intenzívne stretávať a rozvíjať.

Život v jednotvárnej spoločnosti prinútil Marcela vystúpiť z radu. Nebol v tom sám - postupne sa okolo neho združovali mladí ľudia túžiaci po živote mimo hlavného prúdu. Začali sa pravidelné stretnutia, ktoré sa konali v Marcelovom byte v Košiciach na Havlíčkovej ulici. Diskutovalo sa o umení, ľudských právach či filozofii.

Členovia Nace si stále viac uvedomovali, že mesto poznačené industrializáciou a socialistickou výstavbou nie je pre nich komfortným prostredím. A tak sa začiatkom 80. rokov presúvajú na chatu v obci Slanská huta.

Domček uprostred lesa na juhovýchode Slovenska kúpili viacerí členovia spoločnými silami. Za jeho dverami pokračovali filozofické debaty vedené samotných Strýkom, no taktiež tvorba vlastných básní a hudby.Štýl zoskupenia bol nekonvenčný, undergroundový, búral zaužívané stereotypy a pravidlá.

Košickí undergroundoví umelci sa postupne začali zbližovať s ľuďmi, ktorí žili v československej kolíske tohto štýlu - v Prahe. Mirek Vodrážka, František Čuňas Stárek, ale aj Egon Bondy - tí všetci vítali delegáciu z východu.

V českej metropole viedli filozofické debaty a tvorili. Samotný Strýko svojím nevýdaným filozofickým talentom očaril aj Bondyho. Výsledkom bolo, že Košice mali bližšie k pražskému disentu ako k bratislavskému.

Akcia Komúna

Ako to za totality bývalo zvykom, ani aktivity The Nace neunikli pozornosti Štátnej bezpečnosti. Zo sledovania a odpočúvania sa vykľula najväčšia akcia košickej ŠtB. Do histórie sa zapísala ako Komúna. Rovnomenný spis mal viac ako 300 strán. Na Marcela Strýka nasadili osem tajných agentov a mnohých ďalších sa pokúsili získať na spoluprácu. Boli medzi nimi i jeho blízki spolupracovníci.

Počas mesiacov uvoľňovania, ktoré so sebou priniesla vrcholiaca Pražská jar v roku 1968, nastalo uvoľnenie aj pre katolícku cirkev. Odsúdení kňazi a biskupi sa dostali na slobodu, zakázaní gréckokatolíci mohli opäť existovať. Spoločnosť verila, že sa krajina vydáva na cestu k slobode.

Všetko však zmiatol augustový vpád vojsk Varšavskej zmluvy, po ktorom nastala tvrdá normalizácia a de facto sa opäť začalo perzekvovanie cirkevných predstaviteľov - prenasledovanie i odoberanie súhlasov za protirežimné postoje.

Nastavený trend ideologického vplyvu na mladých bohoslovcov pokračoval aj v 70. rokoch - jediná fakulta na území Slovenska bola totiž stále pod patronátom komunistov. I preto mnohí nádejní kňazi štúdium na nej odmietli alebo im nebolo umožnené.

Práve vplyvom normalizačného tlaku sa najmä v prostredí malých spoločenstiev študentov začína z iniciatívy Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla formovať takzvaná tajná cirkev.

Na stretnutiach veriacich sa kňazi snažili rozvíjať náboženský život, konali sa rôzne výlety či spoločné modlitby. Všetko pod rúškom tajomstva, pretože nad členmi zakázaného spoločenstva neustále visela hrozba tvrdých postihov, ktorým sa mnohí, vrátane Krčméryho či Jukla, nevyhli.

Tajná cirkev ako taká pretrvala počas celej normalizácie a jej predstavitelia sa postupne stále viac snažili dostať sa k slovu a zapojiť sa do verejného diskurzu.

Veriaci požadovali najmä prepustenie väznených členov cirkvi. Toto ťaženie vyvrcholilo Sviečkovou manifestáciou, na ktorej sa 25. marca 1988 zúčastnili tisíce ľudí. Ich požiadavky boli jasné - náboženská a občianska sloboda pre všetkých.

„Takovej mozek, v republice je jich snad sedm.“ Egon Bondy

Košice sa stali priestorom, kde sa vyvinulo zoskupenie, vďaka ktorému sa aj slovenská umelecká scéna z čias tvrdého socializmu môže pochváliť vlastnou undergroundovou tvorbou. Zoskupenie Nace stmelilo českú a slovenskú alternatívnu scénu a v dejinách neoficiálnej kultúry zanechalo nezmazateľnú stopu.