Emigrácia

a odliv mozgov

Len v rokoch 1968-1970 podľa odhadov opustilo Československo asi 10 percent vedcov, ktorí chceli žiť slobodnejší život za hranicami, čo ale v konečnom dôsledku ochudobnilo našu spoločnosť. Ako by mohla vyzerať naša veda, medicína, školstvo, keby neodišli?

Peter Jašek, historik ÚPN


Ich odchod bol nepochybne obrovskou stratou, išlo o špičkových ľudí. Nie je to náhoda že veľa z nich sa odborne presadilo v štátoch, kam odišli a ako sa hovorí „nestratili sa“. Boli oslabením segmentov, v ktorých pracovali. Na druhej strane si treba uvedomiť, že odišli kvôli nástupu normalizačného komunistického režimu, ktorý najmä v spoločenských vedách nepodporoval slobodné myslenie, skôr naopak. Je preto predpoklad, že mnohí z nich by svoje odborné a spoločenské uplatnenie v komunistickom Československu nenašli, čo bola napokon aj hlavná motivácia pre ich rozhodnutie emigrovať.

Grigorij Mesežnikov, politológ

Ponúka sa odpoveď, že by spoločnosť vyzerala lepšie. Kľúčová je však otázka, či by odišli aj keby sme tu mali demokracia. Oni totiž odišli, aby sa zachránili. Chceli svoju kariéru realizovať v slobodnejších podmienkach. Niektorým hrozilo väzenie či dokonca poprava. Ak by sme tu nemali komunistický režim, ich aktivity by boli veľmi prínosné. Ak by však zostali v komunistickom Československu, nie som si istý, či by krajina vyzerala lepšie. Režim by využil ich kvalifikáciu a skúsenosti rovnakým spôsobom ako kvalifikáciu a skúsenosti ďalších stoviek tisíc, ktorí zostali. Avšak využíval iba oddaných a loajálních, ostatných tyranizoval. Možno, že na individuálnej úrovni by pomohlo našej vede, no v zásade by situáciu nemenili.

Oni totiž odišli, aby sa zachránili. Chceli svoju kariéru realizovať v slobodnejších podmienkach. Niektorým hrozilo väzenie či dokonca poprava.

Patrik Dubovský, historik ÚPN

Naša spoločnosť sa po roku 1969 ochudobnila o tisíce čestných a vzdelaných ľudí. Je to veľká tragédia, pretože počas tzv. normalizácie ich miesta zapĺňali tzv. robotnícke kádre, rýchlokurzoví riadiaci pracovníci, nevzdelanci alebo pätolízači vracajúcej sa komunistickej totality. Môj otec, vysokoškolsky vzdelaný archivár a lingvista, mi rozprával príbeh takéhoto kolegu archivára, ktorý, aby staré historické kódexy dokázal zmestiť na policu archívu, tak z nich časť jednoducho odpílil. V tom čase začalo veľké zaostávanie čs. spoločnosti. Negatívna a smutná bola aj vnútorná emigrácia, kedy sa tisíce vzdelaných odborníkov uzavreli do seba, stratili motiváciu alebo boli z práce vyhodení, či prešli do robotníckych zamestnaní. Zvíťazila komunistická brežnevovská gerontokracia a tá nám vládla až do novembra 1989. Tzv. socialistický realizmus znivočil slobodné umenie, cenzúra kvalitnú literatúru a tlač a napríklad také anticharta verejne ponížila stovky umelcov a spisovateľov. Duchovná spúšť počas dvoch desaťročí nás strhla o polstoročie dozadu a dodnes sme v kvalitnom duchovnom živote na Slovensku, obávam sa, že natrvalo zmrzačení.

Počas tzv. normalizácie zapĺňali miesta robotníkov tzv. robotnícke kádre, rýchlokurzoví riadiaci pracovníci, nevzdelanci alebo pätolízači vracajúcej sa komunistickej totality.

Milica Schraggeová, psychologička z Katedry psychológie FiF UK v Bratislave

Nejde len o odchod vedcov a iných vzdelaných ľudí z Československa. Invázia vojsk v roku 1968 zasadila ranu celkovému vývoju spoločnosti u nás. Nástupom tzv.normalizačného procesu sa zmárnili mnohé príležitosti kontinuálneho vývinu v oblasti vedy a kultúry ako aj spolupráce s vyspelými krajinami západu. Dnes je ťažko hovoriť, čo by bolo, keby. Určite aj v Československu zostalo veľa vedcov, učiteľov ktorí sa napriek zlej dobe zaslúžili o pokrok vo svojich odboroch. Ale mnohým boli kladené prekážky z dôvodov ideologických resp. sa stali nežiadúcimi osobami pre režim. Takže určite nebyť 20 rokov normalizačného režimu, mohli sme dnes byť ďalej v medicíne, školstve, držať krok s vyspelými krajinami. Vstupom vojsk sa pribrzdil vývoj u nás, mnohí schopní, šikovní odišli a hlavne narastala priepasť medzi nami a západnými krajinami vo výskumných možnostiach a vedeckých výkonoch, ktorú dobiehame dodnes. Tento deficit sa týkal predovšetkým spoločenských vied, kde sa znemožňovanie komunikácie so slobodným svetom zapísal najviac.

Mnohým vedcom, ktorí v Československu zostali, boli kladené prekážky z dôvodov ideologických resp. sa stali nežiadúcimi osobami pre režim.

Michal Vašečka, sociológ

Migrácia po roku 1968 bola pre Československo zničujúca, nakoľko odchádzala najvzdelanejšia a potenciálne najaktívnejšia časť populácie. Je zrejmé, že strata takejto skupiny poškodila krajinu a spolu s vyprázdnenou normalizačnou dobou vrhla krajinu späť a viedla k stagnácii. Dnes Slovensko prichádza o najlepších menej viditeľne ako pred 50 rokmi a predsa lento nemusí mať také negatívne následky. Svet odchodov a zostávania sa zmenil na svet otvorených okien, v ktorom sa vzdelaná populácia počas života presúva z miesta na miesto, je doslova usadená vo svojej mobilite. Navyše, vďaka technologickým zmenám je schopná byť prítomná na rôznych miestach naraz, a tým pádom aj na Slovensku. To, že niekto fyzicky nesedí na Slovensku, už nemusí mať taký vplyv na jeho možnosti prispievať aj k úspechu krajiny.

Migrácia po roku 1968 bola pre Československo zničujúca, nakoľko odchádzala najvzdelanejšia a potenciálne najaktívnejšia časť populácie.