Nežná
revolúcia

Nežná revolúcia je príbehom nenásilného odporu voči komunizmu. V období od 17. novembra 1989 do 29. decembra 1989 si ľudia verejným tlakom na vtedajšiu vládnu moc vydupali pád totality. Zmenu podnietili študenti.

Pád režimu

Plné námestia, štrngajúce kľúče a pád železnej opony. Za míľnik, ktorý znamenal nezvratnú cestu ku koncu totalitného režimu a prechod k demokracii v Československu, sa považuje 17. november 1989. Hoci začal násilným zásahom proti protestujúcim v Prahe, vďaka pokojnému priebehu dostal pomenovanie „Nežná“ alebo „zamatová“ revolúcia.

Československo v roku 1989 nestálo na konci éry komunizmu osamotené. V rovnakom roku sa zrútilo hneď niekoľko režimov v strednej a juhovýchodnej Európe – okrem Československa a Nemeckej demokratickej republiky, kde komunistické vlády padli po masových protestoch nespokojných občanov, sa režim zrútil aj v Poľsku, Maďarsku, Bulharsku a Rumunsku. V Maďarsku a Poľsku pád režimu zabezpečili dohody komunistov s opozíciou, v Bulharsku režim skončil vďaka sérii politických zápasov a v Rumunsku zase protesty vyústili do krvavej revolúcie.

„Dnes, na prahu posledného desaťročia tohto tisícročia sa aj pre našu krajinu otvára reálny priestor pre demokraciu a cestu za dôstojným životom, ktorú už nastúpili okolité krajiny. Je pre nás neprijateľné, aby naša krajina so svojimi demokratickými tradíciami a miliónmi tvorivých ľudí ostala ostrovom stagnácie a úpadku. Zoberme ako občania svoje záležitosti do vlastných rúk!“ - Verejnosť proti násiliu, 20. novembra 1989

Uvoľňovanie pomerov prišlo v polovici 80. rokov s nástupom Michaila Gorbačova na čelo Sovietskeho zväzu.Tlak verejnosti v krajinách východného bloku stúpal a režimy postavené na vratkých základoch ho nedokázali ustáť.

Na území Československa bolo koreňom zásadnej zmeny politického zriadenia hneď niekoľko faktorov. V jednoduchosti sa dá povedať, že ľuďom chýbala sloboda a silnela frustrácia zo zaostávania krajiny. Ľudia boli zatvorení za Železnou oponou bez možnosti vycestovať. Porušovali sa ľudské práva, náboženské slobody a Sovietsky zväz stále viac ekonomicky aj technologicky zaostával za Západom. Plánované hospodárstvo, ktoré bolo pre bývalý režim charakteristické, zase nevedelo úplne naplniť potreby ľudí. Bežne sa stávalo, že niektoré tovary bývali nedostupné – napríklad toaletný papier. Na autá ľudia museli čakať v poradovníku.

Ako to bolo v Československu?

V Bratislave sa študenti zišli už 16. novembra v predvečer Medzinárodného dňa študentstva. Manifestovali za slobodu a hovorili s predstaviteľmi ministerstva školstva o potrebe demokratizácie vzdelávania.

„Našim cieľom je prispieť k ukončeniu násilností a k nevyhnutným spoločenským zmenám.“ - Verejnosť proti násiliu, 20. novembra 1989

Deň na to sa manifestácia odohrala v Prahe. Študenti ku každoročnej spomienke na smrť medika Jana Opletala a ďalších obetí okupačného teroru z čias druhej svetovej vojny, pridali aj demonštráciu proti totalite. Žiadali uznanie politických slobôd a dodržiavanie ľudských práv. Študentský sprievod sa rozrástol až na 50-tisícový dav. Časť z neho obkľúčili bezpečnostné jednotky a hoci bol protest pokojný a demonštranti skandovali „máme holý ruce“ či „lidské práva“, skončil sa brutálnym zásahom so šiestimi stovkami zranených.

Závan slobody

Na druhý deň vstúpili študenti a divadlá do protestného štrajku a dva dni po zásahu vznikla iniciatíva Verejnosť proti násiliu (VPN) v Bratislave a Občianske fórum (OF) v Prahe a neskôr aj v Košiciach. Pod ich vedením sa rozbehla séria demonštrácií na námestiach po celom Československu. Najväčšie boli v hlavných mestách – na Václavskom námestí v Prahe a na Námestí SNP v Bratislave. Hlavnými požiadavkami bolo odstúpenie vládnych a straníckych predstaviteľov a zrušenie ústavného článku o vedúcej úlohe Komunistickej strany Československa.

Komunistickí pohlavári začali s protestujúcou opozíciou rokovať alebo sa vzdávali svojich pozícií. Odstúpil Ústredný výbor Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) na čele s Milošom Jakešom a po dvojhodinovom generálnom štrajku v duchu hesla „Koniec vlády jednej strany“ sa z ústavy vyškrtlo vedúce postavenie Komunistickej strany v spoločnosti a štáte. Dva týždne po zásahu proti demonštrantom v Prahe začalo rúcanie Železnej opony – teda drôtených plotov na hraniciach medzi Československom a Západom.

Postupne sa zmenilo vedenie KSČ i KSS, na svoj post rezignoval aj prezident Gustáv Husák, ktorý v tom čase stál v čele štátu už vyše 14 rokov. Práve začiatok úradovania novej federálnej vlády, v ktorej prevažovali nekomunisti, tzv. „Vlády národného porozumenia“, sa považuje za definitívny koniec totality v Československu.

Revolučný rok 1989 skončil zvolením chartistu Václava Havla za nového prezidenta a ikony Pražskej jari Alexandra Dubčeka do čela Federálneho zhromaždenia. Rozhodlo sa tiež, že v júni nasledujúceho roka budú slobodné a demokratické voľby. Ich víťazmi boli OF a VPN.
Od roku 2001 je 17. november štátnym sviatkom - Dňom boja za slobodu a demokraciu.